„Štyri mesiace pred voľbami zrazu prichádza „náhodné” kritizovanie všetkého, čo sa urobilo a samozrejme so silnou dávkou poloprávd až klamstiev. Umelo sa vytvárajú problémy, ktoré účelovo znervózňujú obyvateľov.“
Takto sa rozľútostil primátor Senice pred pár dňami na svojom fejsbúkovom profile. Vôbec to neberiem osobne – naopak. Viem však, že píše o mne. Som rád. Nie preto, že by zistil, že v meste žije akýsi Adam Jakubáč, ale preto, že zrazu pochopil, ako málo pre Senicu počas svojho pontifikátu urobil. A vlastne pochopil to? Skôr nepochopil, keď píše o „umelo vytváraných problémoch“.
Pán primátor, tie problémy nikto nevytvára, tie problémy sú tu. V našom meste. V Senici. Len Vám, žijúcemu vo svojej sociálnej bubline, nik o tom nepovie. Hlavne asi preto, že sa Vás ľudia boja. Nie je to však môj prípad. Môj pohľad na veci, na život, na dianie, na všetko v Senici je a bude diametrálne odlišný od toho Vášho. Ak dovolíte – mám na to právo a nenechám si ho Vami vziať.
Hovorím, a hovoriť o problémoch budem. Lebo ich v Senici nie je málo. A zostaňte v pokoji – nebudú „účelovo znervózňovať obyvateľov“, ako ste napísali v statuse. Viete čo znervózňuje obyvateľov? Denno-denné zápchy, nepokosené trávniky, neostrihaná zeleň, zánik futbalu v meste, macošský vzťah k podpore športu v Senici, čudesné zmluvné vzťahy, narýchlo „upatlaný“ plán rozvoja… Nebudem pokračovať, pretože o tom všetkom, čo občanov a obyvateľov Senice znervózňuje, si budeme hovoriť počas leta.
Záverom tohto môjho blogu, možno až príliš otvorenej reakcie voči Vám, pán primátor, zacitujem opäť z Vašich slov: „Vzájomná spolupráca nás všetkých posunie vpred“. Tlieskam a súhlasím. Škoda len, že Vaše videnie spolupráce začína a konči pri tejto vete. Verbálne ste dokázali toho veľa. Tu v Senici nám ale chýba praktické vyjadrenie sľubov, rečí a viet, ktorých bolo viac ako dosť. Doslova presne toľko, koľko problémov je v Senici.
Seničania, ak som vo vyššie napísaných vetách hovoril aj vo Vašom mene, znamená to, že bude na spomenutom veľa pravdy. Množstvo stretnutí, ktoré mám s Vami za sebou (a viem že aj pred sebou), mi otvorilo oči, vlialo do žíl odhodlanie a utvrdilo ma v tom, že naše mesto, Senica, má na viac, ako len na to, kam sa za posledné roky dopracovala.